reklama

3 x o semiotike a umení

Titulok tohto článku by mohol zvádzať čitateľa k myšlienke, že všetky tri predstavované knihy pojednávajú o abstraktných veciach. Nie je to celkom tak, výhoda semiotického prístupu totiž spočíva v zrozumiteľnej aplikácii abstraktných kategórii na svet okolo nás. Spoločnou črtou týchto kníh je, že sa pokúšajú nájsť iný pohľad na problémy interpretácie, krásy či umenia vôbec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
backgroun René Magritte: False Mirror
backgroun René Magritte: False Mirror (zdroj: MD)

Jurij Michajlovič Lotman: Semiotika filmu a problémy filmovej estetiky. Bratislava: Slovenský filmový ústav 2008. Preklad: Peter Mihálik.

Semiotika filmu a problémy filmovej estetiky od Jurija Michajloviča Lotmana vychádzajú v slovenčine druhýkrát. Najskôr ich v roku 1984 vydala Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení a tento rok v novom, zrevidovanom vydaní, Slovenský filmový ústav. Napriek tomu, že ide o významné dielo zakladateľa svetoznámej tartuskej školy, kniha vyšla v komorne nízkom náklade.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lotmanove úvahy vychádzajú z francúzskeho štrukturalizmu. Rovnako ako Ferdinand de Saussure aj Lotman považuje semiotiku za všeobecnú vedu o znakoch a jazykovedu chápe ako jej časť, ktorá sa zaoberá znakmi jazyka. Semiotika filmu uvažuje o filme podobne ako jazykoveda o texte, teda skúma spôsob, ako sa jednotlivé zábery kombinujú do väčších celkov. Kniha začína opisom štruktúry znaku filmového jazyka a vyúsťuje do problémov priestoru, času a subjektivity. Znaky filmu a jazyka nie sú totožné. Prvé majú ikonický, čiže obrazný charakter, ktorý je na prvý pohľad ľahšie zrozumiteľný a druhé konvenčný ako slová, ktoré sa jednoducho musíme naučiť. Podobnosť filmu s realitou je vďaka tejto ikonickej povahe znakov zavádzajúca. Lotman totiž odhaľuje, že film, to je predovšetkým rozprávanie. Paradoxne práve preto, že sa rozprávanie nebuduje zo slov, ale z následnosti ikonických znakov, sa vo filme najvýraznejšie prejavujú vnútorné normy naratívneho textu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V dnešnej multimediálnej dobe sa nám stále viac prehovárajú filmové obrazy. Lotmanova kniha pripomína gramatiku, ktorá pomáha tomuto novému jazyku sveta porozumieť.

Arthur C. Danto: Zneužitie krásy alebo estetika a pojem umenia. Kalligram, Bratislava 2008. Preklad: Jozef Cseres.

Má umenie povinnosť zobrazovať krásu a aké sú jej hranice? Je krása nadzmyslová, trváca hodnota, alebo je to len subjektívne premenlivý pocit? Čo oddeľuje predmety bežnej potreby od umeleckých diel? Ako je umenie prepojené s každodenným životom a s politikou? Toto je len zlomok otázok, na ktoré hľadá odpovede významný americký filozof a kritik umenia Arthur C. Danto vo svojej knihe Zneužitie krásy alebo estetika a pojem umenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dantove úvahy vychádzajú z pôsobenia umeleckých prúdov a avantgárd dvadsiateho storočia, ktoré narušili tradičné estetické kategórie a následne viedli k prehodnoteniu samotného pojmu umenia. Autor, ktorý bol sám účastníkom tejto estetickej revolúcie, formuluje svoje názory s odstupom rokov, čo im dodáva až zarážajúcu jasnosť a zreteľnosť. Na počiatočnú inšpiráciu použije dielo popartu nazvané Škatuľa Brillo (išlo o bežnú kartónovú krabicu, v ktorej sa do supermarketov prepravovali čistiace hubky na riad) od Andyho Warhola. Práve toto dielo a otvorená túžba mu porozumieť, ho viedli k otázke po zmysle umenia a k hľadaniu jeho novej definície. Hľadanie univerzálnej definície umenia odkazuje na rôzne teoretické posuny v chápaní reprezentácie, významu a referencie. Erudované úvahy sa odvolávajú na Rimbauda, Matissa, dadaistov, popart, Duchampa, Warhola, ale aj na filozofov ako Hume, Kant, alebo Hegel. Pred čitateľom sa kapitolu po kapitole odohráva príbeh vzťahu umenia a krásy. Text postupne odhaľuje presvedčenie, že aj keď má moderné umenie právo odmietnuť koncept krásy, neznamená to, že by človek stratil potrebu krásy. Úloha krásy v živote človeka sa stáva pre Dantovu filozofiu umenia kľúčový.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dantova filozofia umenia má citeľné črty analytického spôsobu uvažovania, čo je v oblasti estetiky, nie len u nás ojedinelá vzácnosť. Tieto úvahy pritom nezostávajú na povrchu, ale vyjadrujú sa k podstatným otázkam po zmysle umeleckého diela v širšom kontexte ľudskej spoločnosti. Kniha Zneužitie krásy je napísaná príťažlivým a zrozumiteľným štýlom, ktorý osloví nie len odbornú verejnosť, ale aj bežného čitateľa s hlbším záujmom nie len o moderné umenie.

Seymour Chatman: Příběh a diskurs. Narativní struktura v literatuře a filmu. Brno: Host 2008. Preklad: Milan Orálek.

Štrukturalizmus, formalizmus, diskurz či naratológia sú slová, ktoré vyvolávajú dojem prílišného teoretizovania. Kniha Príbeh a diskurz prístupným spôsobom napomáha čitateľovi zorientovať sa v pretlaku rôznych -izmov a -ológii, ktoré sa v súvislosti s teoretickým myslením objavili v druhej polovici minulého storočia. Nejde pritom o sekundárnu študijnú literatúru, ale o pôvodné a koncepčne originálne dielo zamerané na problém naratívnej štruktúry.

Chatman vychádza z francúzskej naratológie, ruského formalizmu a americkej literárnej kritiky. Pojem naratívnej štruktúry, teda štruktúry rozprávania, sa snaží rozšíriť aj mimo oblasť literatúry, keďže je zrejmé, že ten istý text sa dá adaptovať z literárnej do divadelnej, filmovej alebo komixovej podoby. Možnosti tejto transformácie podľa Chatmana spočívajú v duálnej povahe naratívu, ktorý je tvorený zložkou príbehu a diskurzu. Zatiaľ čo príbeh je definovaný, ako to, čo je v rozprávaní zobrazené, diskurz odkazuje k spôsobu, akým je to zobrazené. Práve v zložkách diskurzu vidí Chatman možnosti prenosu naratívnych štruktúr. Kniha sa namiesto historického prehľadu zameriava na problém a pokúša sa zaujať svoje vlastné stanovisko. Jej záber je veľmi široký a okrem literárnych príkladov tu nachádzame aj exkurzy do filmu, či výtvarného umenia.

Počas tridsiatich rokov, ktoré uplynuli od jej prvého vydania v Spojených štátoch, sa táto kniha stala uznávanou základnou naratologickou príručkou.

Marek Debnár

Marek Debnár

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pohybujem sa medzi Bratislavou, Krakovom a Prahou, pretože ma fascinuje hľadanie významu slova "stredoeurópanstvo". Vyštudoval som odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde si momentálne robím doktorát. Dva roky som študoval na Jagelonskej univerzite v Krakove a ďalšie dva na Karlovej univerzite v Prahe. Rád píšem o knihách a ešte radšej ich čítam. Najväčšiu radosť však mám zo svojej dcéry. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťRecenzieSemiotika a umenieITSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu