In margine: Raymond Roussel

Autor: Marek Debnár | 4.5.2011 o 14:00 | (upravené 4.5.2011 o 17:55) Karma článku: 3,46 | Prečítané:  806x

In margine, teda poznámky písané na okraj, sa zaoberajú textami autorov, ktorí u nás nie sú veľmi známi.  Prečo o nich písať? Pretože som presvedčený o tom, že existuje niečo ako literárna skúsenosť, ktorá tak ako iné podoby našej skúsenosti, je príležitosťou nájsť určité poznanie. Neviem vysvetliť aké, nie som však natoľko naivný, aby som predpokladal, že bude mať nejaký praktický prínos. Celkom mi postačí, ak niekto vďaka mojim textom, ktoré nechcú byť ani v najmenšom návodom ako čítať, siahne po knihe, ktorá by ho inak nezaujala.

Raymond RousselRaymond Roussel

Raymond Roussel, spisovateľ, o ktorého slávu sa zaslúžil filozof Michel Foucault, bol extravagantnou postavou v živote aj v diele. Pre nás je dôležité jeho odhalenie, že slovo môže fungovať ako uzol, v ktorom sa prepletajú tie najrôznejšie významy. Roussel totiž vedel, že totožnosť slov, ktorou sa jazyk vyznačuje, je určitým zdvojením a že je možné zmeniť väzbu slova s tým, čo označuje, bez toho, aby sa zmenila jeho forma. Rousselove dielo vznikalo na prvý pohľad mechanicky, podľa vopred daného postupu, ktorý zverejnil až vo svojom poslednom diele.

Opis Rousselovho postupu nachádzame v jeho posmrtne publikovanom diele so signifikantným titulom Ako som napísal niektoré svoje knihy (1935). Okrem objasňujúcej eseje, tvoria podstatnú časť tejto knihy tri súbory dokumentov: Citáty z dokumentov, Texty z ranej mladosti alebo Texty genézyDokumenty slúžiace ako možná osnova. Knihu otvára veta: "Vždy som mal v úmysle vysvetliť spôsob ako som napísal niektoré svoje knihy", ktorá naznačuje, že Rousselov postup nebol náhodný či na poslednú chvíľu vymyslený, ale že išlo o trvalú súčasť jeho diela.

Predveďme si tento postup na príklade románu Dojmy z Afriky (1910). Roussel píše, že pri jeho konštruovaní bola kľúčová veta: Les lettres du blanc sur les bandes du vieux billard/pillard, ktorú však v samotnom románe nenájdeme, pretože ju použil desať rokov pred jeho napísaním v poviedke Medzi černochmi/Parmi les Noirs, ktorá tvorí prototext románu. Túto poviedku Roussel zaradil do časti Texty z ranej mladosti alebo Texty genézy. Poviedka vznikala tak, že k slovám billard (biliard) a pillard (lupič), odlišujúcich sa iba znelou a neznelou spoluhláskou, Roussel postupne pridával homonymá, až pokiaľ nezískal dve takmer identické vety, ktoré sa líšili iba spomínanou zámenou spoluhlások. Kým prvá veta znamená: Písmená bielou kriedou po okrajoch starého biliardového stola, druhú je možné preložiť ako: Listy belocha o hordách starého lupiča. Poviedka Medzi černochmi, ktorá tvorí prototext Dojmov z Afriky, sa začína a končí práve spomínanou zdvojenou vetou. Prvá veta tejto poviedky znie: "Písmená bielou kriedou po okrajoch starého biliardového stola tvorili nezrozumiteľnú zmes/Les lettres du blanc sur les bandes du vieux billard formaient un incompréhensible assemblage." Autorský rozprávač v úvode textu píše kriedou po okrajoch biliardového stola, ale jeho výtvory, ktoré sú výsledkom jednoduchého systému, nedávajú zmysel. Nikto nedokáže nájsť k týmto výtvorom kľúč, poznamenáva rozprávač a ani Balancier nie (francúzske slovo balancier znamená lodný zotrvačník). Na tomto mieste vstupuje do autorského rozprávania druhé rozprávanie. Rozprávač v ňom stručne rekapituluje obsah najnovšej knihy svojho priateľa Balanciera, vydanej pod názvom Medzi černochmi. Dielo má formu listov kapitána Compasa (francúzske slovo compas znamená lodný kompas), ktorý stroskotal pri Africkom pobreží a ocitol sa medzi černochmi, ktorí vo vojenských hordách lúpia a plienia okolité kraje. Balancierove listy zo zajatia sú plné krutosti a násilia, no napriek tomu sa kniha končí jeho šťastným útekom z afrického zajatia. V závere sa autorský rozprávač Rousselovej poviedky ocitá u priateľov v dome na vidieku, kde sa za daždivého počasia hostia zabávajú lúštením rébusov. Rozprávač príde na rad ako tretí a na otázku, ktoré príbehy vydané tohto roku sú najdojímavejšie?, odpovedá výrokom, ktorý stručne charakterizuje Balancierovu knihu Medzi černochmi: "Listy belocha o hordách starého lupiča/Les lettres du blanc sur les bandes du vieux pillard". Tak ako v prípade poviedky Medzi černochmi, aj román Dojmy z Afriky je skomponovaný tak, aby sa významy slov tejto zdvojenej vety prepletali, čím sa otvára priestor pre príbehy a obrazy, rozvíjané iba na základe ďalších a ďalších podobností jazyka. Roussel v eseji Ako som napísal niektoré svoje knihy okrem úvodnej a záverečnej vety, ukazuje ešte ďalšie prípady významových odlišností homonymných výrazov, na základe ktorých konštruoval Dojmy z Afriky. Tento postup je podľa neho básnickým prostriedkom, pretože vedie k tvorbe textu na základe zvukových kombinácií slov.

Opis a existencia tohto postupu sú kľúčové. Bez tejto explikácie by sme totiž Rousselove knihy vnímali iba ako nejakú zvláštnu, extravagantnú prózu, keďže priestor týchto textov je formálne tropologickým priestorom. Rétorické figúry ako metafora, metonymia, synekdocha, metalepsa a podobne sa v ňom hojne vyskytujú, nakoniec Roussel sám označil svoj postup za básnický prostriedok, ale jeho texty tento horizont prekračujú. Jazyk, ktorý Roussel objavil, sa totiž nevracia späť k veciam, ktoré slová pôvodne označovali, ale je to skôr jazyk, o ktorom Foucault výstižne povie: "premenený sústavne pripravovanou náhodou na prach, ktorý donekonečna rozpráva o návrate smrti a o záhade rozdvojených počiatkov."

Vďaka Foucaultovej knihe s titulom Raymond Roussel, v anglickom preklade s titulom Smrť a labyrint - Svet Raymonda Roussela, sa Roussel stal posmrtne slávny. Slovenskému čitateľovi sú dostupné české preklady kníh Locus Solus a Dojmy z Afriky.

P.S. Ak sa nájde niekto postihnutý ideálnou nespavosťou, niekto kto nad Rousselom bude nepokojne bdieť a nakoniec zažije ten zvláštny pocit, akéhosi porozumenia vzdialenosti oddeľujúcej jedno a druhé slovo, prázdnote, ktorá je výsledkom náhody, teda tej prázdnote, ktorá je jazyku vlastná, nech o tom podá správu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?