Predkladaný výber Žižekových textov, Podkova nade dveřmi, ktorý práve vychádza v českom preklade, obsahuje články z rokov 1993 až 2007. Texty sú usporiadané do niekoľkých tematických oddielov, ktoré približne sledujú dominantné ideologické paradigmy dvadsiateho storočia. Politicky orientované články, dopĺňajú psychoanalytické výklady kultúrnych fenoménov s previazaním na súčasnú, ale aj klasickú filozofiu. Pričom k najreflektovanejším filozofom, popri psychoanalytikoch ako Freud a Lacan, patria Hegel a Marx.
Kniha začína pohľadom na stalinizmus, ako na totalitné vyústenia osvietenskej tradície, odkiaľ voľne prechádza k problematike manipulácie a kontroly poznamenanej úvahami o súčasnosti a virtuálnej realite. Špeciálne miesto Žižek venuje obdobiu rozpadu socialistického bloku a fenoménu ostalgie, termín, ktorým sa označuje nostalgia za érou socializmu. Ďalej nasledujú články, ktoré bezprostredne reagujú na krízové momenty svetovej politiky, ako vojna v bývalej Juhoslávii alebo útok na Svetové obchodné centrum z 11. septembra. Výber uzatvárajú eseje, v ktorých sa Žižek vracia k základom modernej emancipácie a kladie si otázku, ako sa dá na tento projekt nadviazať v dnešných súvislostiach.
V úvodnej eseji, podľa ktorej je pomenovaný celý výber, autor nastoľuje otázku, čím je ideológia dnes, keď je bežne rozšírená predstava, že žijeme v postideologickom svete. Tézu o postideologickom svete pritom môžeme chápať dvojakým spôsobom. Buď si ju vysvetlíme v naivnom zmysle, že sme sa konečne oslobodili od ideológií a môžeme sa venovať pragmatickým riešeniam reálnych problémov, alebo kritickým spôsobom, ako prejav súčasného vládneho cynizmu.
Dnešná moc totiž nepotrebuje ucelený ideologický systém na to, aby mala legitimitu, môže si dovoliť vyjaviť neskrývanú pravdu o sebe samej a otvorene sa priznať k motívu honby za ziskom, či k neľútostnému presadzovaniu ekonomických záujmov. Pokiaľ prijmeme druhú interpretáciu, vyplýva z toho, že sa musíme prikloniť k sofistikovanej kritike "symptomatického čítania", ktoré sa zameriava odhaľovanie nedostatkov ideologickej konštrukcie.
Globálnu politickú situáciu ovláda opozícia multikulturalizmu a nacionalistických reakcii naň. Žižek tvrdí, že táto opozícia je zavádzajúca, pretože multikulturalistická tolerancia i fundamentalistické uzatváranie sú založené na potláčaní skutočne politickej oblasti, ktorá je čoraz viac ohrozovaná práve v súčasnej ére zániku ideológie. Ako príklad uvádza xenofóbiu západnej spoločnosti voči prisťahovalcom z krajín tretieho sveta, ktorý sa všeobecne pokladá za problém tolerancie. Tento problém však nie je problémom tolerancie, ale spravodlivosti. Ekonomické vykorisťovanie totiž nie je kultúrnym problémom, stáva sa ním, až keď sa problém migrácie z oblasti politiky prevedie na úroveň kultúry, ktorá nám umožňuje vnímať ekonomické rozdiely ako "kultúrne rozdiely" rozličných spôsobov života.
Žižek sa pri definícii reality, pomáha lacanovskou psychoanalýzou, ktorá reálnu vec chápe iba ako iný výraz pre prázdno. Rovnako ako káva bez kofeínu, ktorá vonia a chutí presne ako skutočná káva, napriek tomu, že ňou nie je, aj virtuálnu realitu väčšinou prežívame ako skutočnosť, aj keď ňou nie je. "Hledání Reálna se tudíž rovná totální destrukci, (sebe)destruktivní posedlosti, v jejímž rámci se jako jediný způsob, jak vymezit hranici mezi zdáním a Reálnem, jeví inscenovat ho jako falešný spektákl" (s. 119). Kritika ideológie sa preto musí uberať cestou od pseudokokrétnej obraznosti k abstraktným procesom, akými sú digitálne technológie či špekulatívne trhové mechanizmy, ktoré momentálne úspešne štruktúrujú našu životnú skúsenosť.
Problémy, ktoré v textoch Slavoja Žižeka nachádzame sú veľmi rôznorodé. Spája ich však originálna analýza a príťažlivý štýl podania. Zmysel týchto textov spočíva v jednoduchom posolstve, že ani politika, ktorá je sériou pragmatických intervencii a kompromisov, nie je celkom zbavená ideológie. Napriek tomu, že žijeme v spoločnosti, kde sú aj zložky identity, ako sexuálna orientácia či etická príslušnosť považované za záležitosť slobodnej voľby jednotlivca a to čo nám chýba je akt "autentickej" slobodnej voľby.
